Písal sa rok 2005. Náhodou sa mi dostal do rúk jeden hrubý, značne ošúchaný a čiastočne poškodený zošit s tvrdým obalom. Na prednej strane opatrený školským štítkom a na ňom bolo napísané inventárne číslo s nápisom: Školská kronika, štátnej ľudovej školy v Dekýši.
Keď som zošit otvoril a zahľadel sa na pekné a úhľadné písmo uložené na zožltnutých listoch papiera, ostal som očarený textom slov a vzácnych myšlienok, vložených pisateľom na papier.
Úvod začínal týmto textom:
By evolúcia, pokrok školstva a obcí neprešla do zabudnutia, by budúca generácia mala z čoho čerpať silu do budúcnosti, kráčať mohla v šľapajoch vzdelanosti a pokroku, zachovala si mravné a vznešené vlastnosti svojich predkov, pridržiavala sa svojmu rodnému krbu, nariadil referát ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave číslo 4721/II, zo dňa 5. februára v roku 1921, by bola spísaná v každej škole kronika školská.
Dejiny školy i obce začal pisateľ, kronikár a učiteľ opisovať od roku 1871 podľa školských a cirkevných archívov.
Keď som postupným čítaním kroniky došiel k roku 1895, zistil som tam nasledovný údaj.
Na začiatku januára roku 1895 usporiadal barón Alfonz Nyáry
na svojich pozemkoch v dedine veľkolepú poľovačku, na ktorej sa zúčastnili štyria ministri a Toskánske knieža František Salvator.
Po prečítaní tejto informácie mi napadla myšlienka napísať o tejto dávno zabudnutej udalosti krátku poviedku. Rozhodol som sa využiť svoju fantáziu a napísal som poviedku o láske dvoch mladých ľudí z rozličných svetov, ktorí sa spoznali počas poľovačky v tejto malej, podhorskej dedinke.
Je to ľúbostný príbeh chudobného dedinského mládenca a vznešenej mladej slečny zo sprievodu baróna Nyáryho, ktorí sa do seba zamilujú a pamiatka bude mladej deve na celý život pripomínať jej lásku k mládencovi zo sedliackeho rodu.
A od tej doby som začal písať poviedky pre seba, pre svoje potešenie a opisovať príbehy zo svojho okolia, odohrávajúce sa okolo mňa, alebo z rozprávania pamätníkov, ktoré boli doplnené mojou fantáziou.
Aby tieto poviedky, ale aj historické dokumenty z rodnej obce neboli uložené len v mojom šuflíku, rozhodol som sa založiť si tento blog a úryvky, alebo krátky obsah z nich na ňom postupne uverejňovať.
A či niekoho oslovia? To neviem.
Na budúce poviedka:
I keď roky prejdú … Rok 2005
Dekýš....nikdy som tam síce nebola, no ten... ...
Celá debata | RSS tejto debaty