III Pevné, dubové, krčmové dvere sa roztvorili dokorán. Zjavila sa v nich mohutná postava obecného richtára Ďura Račku. Všetci prísediaci razom stíchli a pozerali na neho. Rozhliadol sa po krčme. Uprel svoj zrak na skupinu mládencov usalašených pri stolíku, vedľa latkového šenku. Zavrel dvere a prešiel krížom cez krčmu do […]

alebo Príbehy obyčajných ľudí. Mená, názvy a príbehy spomenuté v tomto rozpávaní sú vymyslené. Ich prípadná podobnosť so skutočnosťou, môže byť iba náhodná. Predslov Jak zabudnúť by mohol na vás, tie pahorky a vršky malebné, tie grúne a dolinky úchvatné, tie zátišia a háje tajomné, tie chalúpky k zemi čupené, tie bystrinky mútne […]

( Úryvok z humoresky ) Ľudia to je paráda, medveď sa nám prechádza, po meste, po chodníku, jak si ľudia tam žijú. Medvedík čo prišiel z Hrádku, vybral sa tak na prechádzku, zašiel k fízlom na stanicu, poobzerať si vrátnicu. Policajti! Čo robíte? A či ešte tvrdo spíte? Zachytila ho kamera a bola to veľká sranda. Na druhý krát prídem zas, […]

(Humoreska) Hory tmavé, hory čierne, aj diaľavy nekonečné, tam dedinka, tu mestečko, je naše rodné Slovensko. Učila nás naša mať, po slovensky rozprávať. Dcérka moja, aj syn môj, po slovensky vždy hovor! A keď sa aj naučíš, cudziu reč. Tým nezhrešíš. Používaj ju len vtedy, by ti cudzí rozumeli. Nespájaj ju s rodnou rečou, tou, slovenskou, […]

VIII Samek sa ocitol pred bránami väznice uvedomiac si, že je slobodný. Prvé čo ho napadlo bolo, vydať sa smerom k svojmu domovu. Na konci ulice zbadal stáť pri bicykli staršieho drotára s nošou na chrbte. Pobral sa k nemu. Pomyslel si, že ten mu najskôr poradí, ako sa dostať čo najbližšie k svojmu rodisku. […]

VI Starého Sameka Jakubovie viedli dlhými, tmavými chodbami a trojitým úzkym schodišťom do podzemných ciel. Vtedy mal na mysli len jedno. Bol to krutý omyl a z týchto podzemných kobiek sa už nikdy živý nedostane. Ani nepočítal koľkokrát sa pred ním odomykali ťažké kovové dvere, aby po ich prejdení opäť zahrmotala hrubá reťaz a cvakla mohutná zámka. Na […]

IV Bola tmavá, jesenná, septembrová noc. Od čiernych hôr Bieleho kameňa sa odlepila silueta tmavej postavy. Prešla hlbokou roklinou, vyšplhala sa na hrebeň Dlhých lúk, aby pokračovala ďalej po ich vrcholoch až k hustej bukovej hore Šoproň. Postava mala na sebe prehodený dlhý plášť, na pleciach upnutý ruksak, hlavu pokrytú […]

II Keď bol Janko Seman ešte mladý rád sa potuloval po bukových hájoch, pozerajúc na lesnú zver a kochajúc sa pohľadom na statné jelene, ktoré pyšne dvíhali svoje nádherné parohaté hlavy, počas studených jesenných večerov. Jeho otec, náruživý poľovník ho často bral na posiedku a priúčal poľovnému životu. Bol usilovný a všestranne sa zaujímal […]

I Zvečerilo sa. Na starého Ďurikovom dvore vrzli vráta. Od nich sa odlepila tmavá mužská postava, zamierila hore záhumním popri ostredkoch. Preskočila starý latkový plot cintorína, prejdúc medzi hrobmi , vyšla na opačnej strane na cestu Pod chodníkmi. Predierala sa Brezinkou a zastala na jej konci pod Žliebkom. Skočila do […]

Zlaté mesto Ťahajú koníky, vozíky ťahajú, z ďalekého sveta ľudí privážajú Z pod vozových plachiet hlavy vykúkajú, či sú už v krajine, do ktorej putujú. Kamenná cestička, horami sa vinie, popri nej potôčik veselo žblnkoce, vôkol samá hora i vysoké kopce, aj bralá mohutné, rokliny a stráne. Slyšali pozvanie, panovníka, kráľa, rozhodli sa prísť […]