moje poviedky

Zlaté mesto

Ťahajú koníky, vozíky ťahajú,

z ďalekého sveta ľudí privážajú

Z pod vozových plachiet hlavy vykúkajú,

či sú už v krajine, do ktorej putujú.

Kamenná cestička, horami sa vinie,

popri nej potôčik veselo žblnkoce,

vôkol samá hora i vysoké kopce,

aj bralá mohutné, rokliny a stráne.

Slyšali pozvanie, panovníka, kráľa,

rozhodli sa prísť do neznámeho kraja.

Po kopcoch a stráňach vyrástli chalúpky,

zabývali sa tu noví usadlíci.

Zabývali sa tu, zakopli do zeme,

by hľadali poklad v novej domovine.

Keď začali kutať, do skalnatej zemi,

malé zrnká zlata, z podzemia vyniesli.

Tak začala vznikať banícka osada,

Terra Banensium, nazývaná bola.

Od kráľov a cárov výsady dostala,

po nejakom čase, tiež aj mestské práva.

Vzniklo nové mesto, opradené slávou,

začalo prekvitať v tom kraji nádhernom.

Malebná Štiavnica, pýcha tohto kraja,

na horských lúčinách, kvietkami obsiata.

A v tvojich útrobách stoja hrdé domy,

významné budovy, vedomostné školy.

Sídlili v nich radní, známy waldburgeri

i komorskí grófi, zámožní ťažiari.

Veľa slávnych ľudí, tu život prežilo,

veľa krásnych piesní sa k tebe spievalo.

Veľa velikánov, básňou ovilo ťa,

by v pamäti ľudí, navždy si ostala.

A nad mestom stoja, dva mohutné zámky,

strážia ho pred vpádom, cudzími hordami.

V diaľke svietiaci vrch, hrdo sa vypína,

pozerá do diaľav, Sitno sa nazýva.

Na kopci Ostrý vrch, Kalvária stojí,

k nej vedie chodníček, zdobia ho kaplnky.

Pri nich zastavujú pobožní veriaci

i z ďaleka prišlí horliví pútnici.

V Štiavnických uličkách, maličké krámiky,

tam sa predávali, prepotrebné veci.

V nich zámožné dámy, tovar preberali,

na rohu ulice, učni sa bavili.

V meste keď denný ruch k večeru utíchol

a súmrak sadol naň, by spánok priniesol,

z nočných lokálov sa zvuk piesne ozýval,

tú banícku pieseň, každý haviar poznal.

Vstávaj Hanzo hore, na baňu klopajú,

 keď neskoro prídeš, fárať ti nedajú.

Takto sa bavili, veselo spievali,

v krčmičkách pri pive, štiavnickí haviari.

Keď sa zvuk z Klopačky, nad mestom rozniesol,

zvolával do bani, štiavnických haviarov.

Oni v čiernych plášťoch, s kapucňou na hlave,

išli dolu mestom, do štiavnickej bane.

Štiavnica, Štiavnica, slávne banské mesto.

Či ešte slávnejšie v tomto kraji jesto?

Zachovaj si slávu i po ďalšie časy,,

by si nestratila nič zo svojej slávy.

A keď aj upadneš, niekedy v nemilosť,

vstaň a uber sa vpred, pre krajšiu budúcnosť.

Nech ťa vždy ožiari dávna história,

Zlaté mesto banské, to Štiavnica slávna.

_____________________