moje poviedky

XII Na malú Striebornú osadu sadal večerný súmrak. V zadnej časti baníckeho stavania, cez úzku bránku, vyšla ženská postava, odetá v čiernom oblečení. Pobrala sa popri drevenej ohrade poľnou cestičkou, smerom k novým banským štôlňam. Chvíľku postála pri horskom prameni, ktorý vytekal spod mohutného brala a kamenným […]

VIII V pondelok ráno sa Judim dostavil na dvor banskej spoločnosti, kde ho privítal jej správca, Alfréd Bobal. -Tebe nemusím vysvetľovať a poúčať ťa, aké povinnosti ťa čakajú v tejto staronovej robote. To, čo si robil predtým, budeš aj teraz. Zájdi do stajne, zapriahni do voza a budeš voziť banskú guľatinu k novým […]

IV Bola tmavá noc. Po lesnej kľukatej ceste z Bardoňovho lesa vyšli na širokú planinu dvaja ozbrojení jazdci. – Musíme sa dostať na miesto skôr, ako spoza čiernych hôr vyjde mesiac.- Prehovoril jeden z nich. – Dajme sa do klusu,- podotkol druhý a bodol ostrohami svojho jazdeckého koňa do mierneho cvalu. Jazdci sa […]

Druhá časť I Nočnou hodinou cez hustú bukovú horu trielila tlupa ozbrojených jazdcov uháňajúcich smerom k dolnému sútoku dvoch malých riek, kde sa rozprestieralo rozsiahle panstvo Smutnej panej. Zastali na pravom brehu jednej riečky, pozreli na kopec, čo sa vypínal pred nimi a jeho vrchol mizol v tmavomodrom obzore. […]

XX Presne o týždeň navštívil Maximilián Barthfelder Striebornú osadu a padlo rozhodnutie. O ďalší mesiac bola v banskom meste veľká svadobná hostina. Beatrix sa stala Maximiliánovou manželkou a správu spoločnosti prevzal jej manžel. Wernel so svojimi spoločníkmi boli zaskočení. Plán získať ťažobné priestory […]

XVII Pod úpätím vysokých hôr sa rozprestiera ďalekosiahla rovinatá plocha nazývaná Hontianska tabuľa. Na jej ľavom okraji stojí veľké zrubové stavanie – majer, patriaci Hontianskemu hradnému panstvu. Šafárom na majeri je rázny a ctihodný občan z neďalekej banskej osady Bakabánya. Je ešte dosť mladý […]

XIII Od dlhej doliny prichádzali ťažké, dažďové mračná a niekde v diaľke bolo počuť slabé dunenie. Okolité končiare hôr tmavli a do nízkych baníckych chyžiek sa tlačila pochmúrnosť. Beatrix sedela pri otvorenom okne a uplakané oči neodtŕhala od malého briežku, kde pred týždňom v čiernej zemi spočinulo mŕtve […]

X Pani Elza sedela v hosťovskej sieni pri malom stolíku pozorujúc, ako mladé slúžky upratujú stoly po práve skončenej hostine. Mysľou však bola pri svojom mužovi, ktorý nevkročil do tejto siene počas hodovania mladých, hoc sem prišli na pozvanie jeho dcéry. Zamrzelo ju to. Už pred touto udalosťou mu vyčítala, keď nesúhlasil […]

VII Po úzkej, kamenistej hradskej od banského mesta smerom na juh hrkotal tmavý pánsky koč. Kočiš jemne šibal bičom po lesknúcich sa chrbtoch bielych vraníkov a pohvizdujúc, nôtil si nejakú pesničku. Po oboch stranách hradskej cesty vyrastali rozkošatené orechové stromy, ktorých tiene spríjemňovali cestovanie […]

IV Úzkou dolinou, popri horskom potoku vedie štrková, vozová cesta. Po nej si na peknom, bielom vraníkovi vykračuje mladá jazdkyňa. Uberá sa proti prúdu potoka, smerom od drevených baníckych stavieb do hustých lesných porastov. Napravo od nej je strmý, hustý, bukový les a po ľavej strane sa vinie kopcovitý terén husto zarastený kroviskami, […]