moje poviedky

XII Voz s rezivom, na ktorom sa viezli stroskotanci z plti, dorazil do Zárečia niečo pred obedom. Zastal pred drevenou bránou u tesára Karola Mihálika, ktorý bol známy po celom okolí. Zoskočili z voza, poďakujúc, vybrali sa cestou k neďalekému mostu povyše osady. Prešli cezeň, aby sa dostali čím skôr k domovu. Mali strach, čo im povedia […]

IX V piatok podvečer sa zhromaždili všetci pri plti. Jano Laban povedal, že chlapci zo Zárečia chceli plť ukradnúť a on so Slávkou im v tom zabránili. -Slávka sa chce plaviť s nami- povedal, keď ju uvidel prichádzať k plti. -Ale sme sa dohodli, že dievčatá na plavbu nevezmeme- odporoval Ďuro Mišák. -Povedal si, že plaviť sa […]

VI Prešli skoro dva týždne kým sa Jano Laban s Martinom Babicom dohodli, že pôjdu pozrieť za kopec popod ktorý vedie baňa. Chceli zistiť či tam končí, ako predpokladali po jej preskúmaní. Skôr na to nemali čas. Lebo keď do dediny prišla cudzia dievčina všetci chlapci po nej pokukávali a chodievali k riečke aby boli v jej blízkosti. Páčila […]

III Po kamenistej, dedinskej ceste hrkotal konský povoz. Na hornom konci zabočil vpravo, prešiel popri zrubovom humne a vydal sa poľnou cestou cez zelenajúce sa lúky k drevenému domčeku pod úpätím malého vršku. Vpredu na konskom drabináku, držiac v rukách opraty, sedel Mišo Štubňa a občas sa pozrel za seba. Mladé, asi štrnásťročné […]

I Vysoké školské dvere sa rozleteli dokorán. Deti s prenikavým výskotom, rútiac sa na školský dvor, radostne mávali nad hlavou vysvedčením. Pastorok priskočil k školskému zvonu a jeho hlas rozľahol sa celou dedinou, oznamujúc koniec školského roku. Zas ďalší rok učenia-mučenia mali za sebou, tešiac sa na prázdniny, rozpŕchli […]

Po čase som znovu otvoril môj priečinok v ktorom mám uložené moje poviedky. Pri pohľade na ne ma napadlo, že ostali v ňom niektoré, ktoré neboli ešte zverejnené. A preto, aby ich aj vonkajší svet uvidel, mohol si ich záujemca prečítať, rozhodol som sa ich sprístupniť a zverejniť na mojom blogu. Ďaľšia poviedka, ktorú uverejním zachytáva život ľudí a ich príbehy […]

XXXIX Móric Senczy často chodieval do župného mesta za povinnosťami, ktoré prevzal po svojom otcovi. Stalo sa, že na hrad prichádzal až po týždni a potom oddychoval. Občas zašiel za kamarátmi, ktorí ho pozývali na veľkolepé poľovačky. Tam potom hodovali i niekoľko dní v kaštieľoch, alebo poľovníckych zámkoch schovaných v hlbokých […]

XXXVII V prepychovej komnate na Barcziho hrade odovzdal Adam Horniak svojej pani dôverný list od jej známej z Raberschlossu. -Ďakujem ti, že si splnil moje rozkazy. Som veľmi rada a dobre sa ti odmením.- Povedala Ilonka svojmu sluhovi. -A teraz ťa na čas prepúšťam. Môžeš sa vrátiť na Višnický zámok a požiadaj správcu, o uvoľnenie […]

XXXV Skupina troch jazdcov klusajúc blížila sa k sútoku Zelenej rieky s veľkým a mohutným vodným tokom valiacim sa v širokom koryte smerom k Dolnej zemi. Jej dravé vody pramenili niekde pod horskými masívmi pri malej osade nesúcej názov podobný tomuto toku a vlievali sa rozvetvené do slaných, černejúcich sa […]

XXXIII -Dnes odídem na Višničky. Postarajte sa o všetko tak ako predtým!- Prikázala Ilonka vedľa stojacemu kastelánovi a podišla k pripravenému koňovi, ktorého jej zo stajni vyviedol sluha. -Možno tam pobudnem celý týždeň.- Podišla k osedlanému sivkovi, zastrčiac jazdeckú čižmu do strmeňa ľahko sa vyšvihla na jeho široký […]