moje poviedky

     Písal sa rok 2005. Náhodou sa mi dostal do rúk jeden hrubý, značne ošúchaný a čiastočne poškodený zošit s tvrdým obalom. Na prednej strane opatrený  školským štítkom a na ňom bolo napísané inventárne číslo s nápisom: Školská kronika, štátnej ľudovej školy v Dekýši.

Keď som zošit otvoril a zahľadel sa na pekné a úhľadné písmo uložené na zožltnutých listoch papiera, ostal som očarený textom slov a vzácnych myšlienok, vložených pisateľom na papier.

Úvod začínal týmto textom:

     By evolúcia, pokrok školstva a obcí neprešla do zabudnutia, by budúca generácia mala z čoho  čerpať silu do budúcnosti, kráčať mohla v šľapajoch vzdelanosti a pokroku, zachovala si  mravné a vznešené vlastnosti svojich predkov, pridržiavala sa svojmu rodnému krbu, nariadil referát ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave číslo 4721/II, zo dňa 5. februára v roku 1921, by bola spísaná v každej škole kronika školská.

     Dejiny školy i obce začal pisateľ, kronikár a učiteľ opisovať od roku 1871 podľa školských a cirkevných archívov.

Keď som postupným čítaním kroniky došiel k roku 1895, zistil som tam nasledovný údaj.

Na začiatku januára roku 1895 usporiadal barón Alfonz Nyáry

na svojich pozemkoch v dedine veľkolepú poľovačku, na ktorej sa zúčastnili štyria ministri a Toskánske knieža František Salvator.

Po prečítaní tejto informácie mi napadla myšlienka napísať o tejto dávno zabudnutej udalosti krátku poviedku. Rozhodol som sa využiť svoju fantáziu a napísal som poviedku o láske dvoch mladých ľudí z rozličných svetov, ktorí sa spoznali počas poľovačky v tejto malej, podhorskej dedinke.

Je to ľúbostný príbeh chudobného dedinského mládenca a vznešenej mladej slečny zo sprievodu baróna Nyáryho, ktorí sa do seba zamilujú a pamiatka bude mladej deve na celý život pripomínať jej lásku k mládencovi zo sedliackeho rodu.

     A od tej doby som začal písať poviedky pre seba, pre svoje potešenie a opisovať príbehy zo svojho okolia,  odohrávajúce sa okolo mňa, alebo z rozprávania pamätníkov, ktoré boli doplnené mojou fantáziou.

Aby tieto poviedky, ale aj historické dokumenty z rodnej obce neboli uložené len v mojom šuflíku, rozhodol som sa založiť si tento blog a úryvky, alebo krátky obsah z nich na ňom postupne uverejňovať.

A či niekoho oslovia? To neviem.

Na budúce poviedka:

I keď roky prejdú …                        Rok 2005