moje poviedky

Ú v o d

     Okrajom čierneho pohoria v údolí pod vysokým vrchom, v tvare pretiahlej elipsy, leží pod horami učupená malá dedinka. Rozprestiera sa smerom od severu na juh, z časti na rovine i návrší, po oboch stranách malého potoka. Doň sa vlieva druhý potok, s ústim v jej strede, obohacujúc vodou prvý.  Pri cigánskej štvrti dodáva  silu a na hnanie mlynského kolesa tretí prítok prameniaci z pod Lipovia. Zanechávajúc dedinu na jej dolnom konci, pri mlyne,  spájajú sa v riečku Sikenicu,  ktorá sa vlieva do vôd Hrona.

     Dedinka je nie veľká.  Počíta 82 domov. V jej strede je postavená škola, vedľa nej drevená krčma, na malom vŕšku kostolík a pridelený je i horársky byt. Pri byte je štvorjutrová  záhrada, cez ktorú preteká malý potôčik a v nej do vrchu vsunutá kamenná pivnička.

V záhrade sú rôzne staviská, v ktorých býval jeden pán vládnuci nad celou dedinou, zamestnávajúci tunajších ľudí. Sú tam tiež  pozostatky dávnych  kamenných múrov, ktoré slúžili za rôzne  hospodárske budovy. Tiež maštale na ustajnenie koní, nezištne potrebných pri lesných i banských prácach, na vyvážanie rúd, ako aj neúrodných skál a zeminy.

      Tieto staviská si i po dnešnú dobu zachovali meno  „majer“ a záhradu volajú tunajší ľudia „ panská záhrada“. Celé stavisko majera i pánskej záhrady je ohradené dreveným latkovým plotom.

     V čase rozprávania týchto skutočností, žije v majeri lesný správca so svojou rodinou.

I

     Polesný Vojtech Kiršner je vysoký, štíhly, má prešedivelé bujné vlasy, fúziky, dobráckej tváre, päťdesiatnik. Chodí oblečený v zelenej horárskej uniforme, s klobúčikom na hlave v ktorom je zastoknuté orlie pierko a vo vysokých, šnurovacích topánkach. V ústach má vždy vloženú hrubú cigaru, ktorú prehadzuje z jedného kúta úst do druhého. Jeho chudorľavá žena Alžbeta sa málo ukazuje  medzi ľuďmi. Je menšej, útlej postavy, bledá, prihrbená, avšak oči jej svietia dobrotou a láskavosťou. Starší syn Jozef, švihák, pekný, urastený mládenec, učí sa tiež za horára. Je trochu namyslený, avšak priateľský. Jeho sestra Alžbetka má osemnásť rokov. Pekná dievčina, červených líc a jasných, bledomodrých očí. Jej dlhé gaštanové vlasy sú spletené do dvoch vrkôčikov, ktoré veselo poskakujú po pleciach, keď bystro zvŕta svoju milú hlavičku. Chodieva oblečená panskejšie ako ostatné dievky z dediny. Často sedáva v malej, drevenej besiedke na brehu potôčika, skrytej medzi   starými jedľami, zasadenými na počesť uhorskej panovníčky Márie Terézie. Od besiedky po brehu potôčika vedie vyšliapaný chodník k latkovému plotu v ktorom chýbajú latky, aby sa dalo cez dieru prešmyknúť a pokračovať sútokom potoka tečúceho z dediny, smerom na hať k hornému mlynu. Starý polesný často stál nad vyšliapaným chodníkom dumajúc, kto ho tak šliape. No nikdy nenašiel previnilca.

     Bol krásny májový večer. Plný mesiac vrhal svoj tajomný tieň vysočizných, starých jedlí na besiedku učupenú pod ich konármi. V besiedke sedela Betka v červeno-bielych bodkovaných, letných šatoch a vdychovala čerstvý večerný vzduch do svojich pľúc. Pri každom vdychu sa jej dvíhali krásne formované prsia a žiarivé oči jej hľadeli smerom k plotu, čo oddeľoval ich majer od pozemkov starého kováča Chylku. Zrazu vstala z drevenej lavičky, vyšla pred besiedku a pomalým krokom sa pobrala k tmavej postave, ktorá postála pri plote. Prešmykla sa cez dieru a už bola v náručí mládenca, ktorý ju silno objal a vtlačil bozk na jej pery.

-Už som sa ťa nemohla dočkať- šepkala, obzerajúc sa na siluetu stavenísk, či sa v  ich oblokoch nezasvietilo. Takto sa stretávala s neznámou postavou, v tajnosti vychádzala zo svojej izbičky na konci staviska, ktorá bola jej kráľovstvom. Jej malú izbičku oddeľovala od hlavného bytu kuchyňa a chodba, do ktorej sa vchádzalo z dvora. Na jej konci boli dve veľké, priestranné izby, v ktorých bývali rodičia. Jej brat Jozef si vybral za svoju izbu vrchnú manzardu. Z nej mal pekný výhľad na časť dediny a údolie potôčika, ktorý sa stráca v dlhej doline, pretekajúc popri mlynici a opúšťajúc dedinu na jej dolnom konci.

-Nemohol som skôr. Matka ešte niečo robila v kuchyni. Keby som sa vytratil skôr, vypytovala by sa a vyzvedala. Vieš aká je, zvedavá- bránil sa mládenec.

-Neudržíme to dlho v tajnosti- pokračovala Betka. –Môj otec často postáva pri besiedke a skúma, kto robí chodník popri potôčiku. Raz sa po ňom vyberie a zavedie ho k mlynici. Už aj tak mu je to podozrivé. Niekedy si myslím,  ako keby ma sledoval.-

Pomaly prešli cez drevenú lavičku ponad potôčik, až  k agátovému háju pod Pirte. Počuli hukot vody pretekajúcou mlynskou haťou a padajúcou na veľké mlynské koleso.  Odtiaľ bystré vody pretekali  skalnatým korytom cez dlhú Dolinu, zanechávajúc za sebou dedinskú mlynicu. Zaľúbená dvojica si sadla na vyvrátený agát. Hľadela si do očí v ktorých sa odrážal  jasný svit mesiačika a hrkútala do neskorej noci.