Založ si blog

Štubňov prameň

XXXVIII

Prišla jar.  Príroda začala ožívať, stromy sa dostávali do rozpuku, role obsiate oziminami zazelenali. Ruch na poliach ožil ľudskou vravou. Na  rozoraných  roliach robili sa jarné práce, by v jeseň  mohla  sa s nich zberať  hojná úroda.

Jano Laban zapriahol do voza dva koníky, ktoré kúpil na jarmoku v neďalekom meste, vyhodil na voz konský pluh,  železné brány a pobral sa na Jonášovie dvor. Mladý  Ferko, sluha u gazdinej, otvoril drevenú bránu a vítal rataja, ktorý sa mu sľúbil v nedeľu v dedinskej krčme. Z domu práve vyšla gazdiná.

-Pán Boh daj dobré ráno, gazdiná- pozdravil sa Jano.

-Dobré ráno – odvetila. Pristúpila bližšie a šeptom mu povedala.

-Aspoň budú mať dedinské baby o čom klebetiť, keď ťa v mojom dvore uvidia.-

-Nech si len klebetia. Mne je to jedno. Ani tebe to vadiť nemusí.  Potrebuješ pomoc? Potrebuješ! Keď ti pomôže iný, neprídem ja. Čo koho do toho.  Si vdova. Slobodná. –

-Pripravila som ti raňajky. Príď dovnútra. Určite si nejedol.-

-Nemusíš sa obťažovať. Vydržím.-

-Len príď. Už sú na stole. Čakám- a odišla do domu.

S Ferkom naložili na voz päť vriec  obilnej sadby a iné potrebné veci, aby sa mohli pobrať do poľa.

-Idem za gazdinou.  Ti prines obrok a vylož ho na voz!- Rozkázal sluhovi a zišiel do domu.

Gazdiná stála pri murovanom šporáku v pitvore. 

-Prejdi do chyži, …sadni si k stolu!- Otvorila dvere a ponúkla ho.

– Vezmi si. Dobrú chuť.- 

-Ďakujem.- Sadol si a pustil sa do jedenia.

-Obed prinesiem neskôr. Kým vyjdem na polia bude už hodne popoludní.-

-Nemusíš sa ponáhľať. Vydržíme.-

-Pribalím vám niečo do kapsy. Aj na občerstvenie.- Kapsu položila k Janovi na lavicu a odbehla do pitvora.

O chvíľku za ňou vyšiel i Jano. Stretol ju  práve keď sa vracala do chyži. Chcela sa prešmyknúť vedľa neho. Chytil ju za ruku a pritiahol k sebe. Pozrela po ňom. Pritlačil si ju na hruď. Usmiala sa. A obidve ruky mu položila na plecia.

-Uvidí nás sluha.-

-Nech uvidí.- Stisol ju v náručí  a pomaly púšťal z objatia. Vyšiel na dvor. Ferko už čakal pri voze. Nasadli naň a pobrali sa krížom cez dedinu, smerom  k Štubňovie lúkam až na  Pivarčovie laz. Tam zložili z voza pluh, ostatné veci a pustili sa do roboty.

Gazdiná doniesla obed,  keď  už mali skoro celú roľu obsiatu.

-Ešte zabrániť a ideme domov- zvestoval jej Jano. Domov prišli všetci spoločne.

-Ako sa ti odslúžim – pýtala sa gazdiná.

-Vyrovnáme sa neskôr – šibol do koní, žmurkol na ňu a s veselým úsmevom opúšťal Jonášovie dvor. Katka Mišákovie  sa s úľubou pozerala na nového rataja.

-Vo dvojici sa žije veselšie.- Zahundrala si popod nos a vstúpila do svojej chyžky.

– Tak mi to radila aj sestra. – A oddala sa svojej robote.

Odvtedy  jej Jano často chodieval vypomáhať. Až jej to bolo nepríjemné, lebo nikdy  nechcel za robotu plácu. Raz mu to aj povedala.

-Ty tu robíš, márniš čas na mojom gazdovstve a odo mňa si nikdy nevezmeš ani grajciar.-

– Keď si svoje obrobím, rád ti pomôžem. Aj tak nemám doma čo robiť. A peniaze nie sú všetko. Raz mi to vynahradíš.- Vždy ju odbil takýmito rečami.

Gazdiná sa len usmiala, milo na neho pozrela a s úsmevom ho vyprevadila z domu. I dedinčania si medzi sebou hovorili, že Jana často vídať na Mišákovie dvore.

-A čo?-  Zastala ich susedka Erka. -Ona je ešte mladá, potrebuje pomoc i muža. Nedivte sa. –

Ani sa nedivili. Vedeli, že sú si blízky už od detstva. Mohli byť dávno spolu, keby bol starý Jonáš tomu dovolil. Myslel si, že keď ju vydá do Mišákovho domu bude z nej široká gazdiná. Osud však zariadil ináč. Stará láska nehrdzavie. Ožíva. Takéto reči sa niesli dedinou, keď prišli do reči dvaja mladí  ľudia, ktorých city sa začínali verejne prejavovať.

Na Katarínu bola v dedinskej krčme muzika. Najprv vyhrávali cigáni pred ňou a keď sa zvečerilo prešli dnu  a vystúpili na malý stupienok v kúte miestnosti. Všetka mládež zišla za nimi i staré baby, čo vystávali okolo tanečného priestoru a na  drevenom, dedinskom moste. Niektorí mládenci stáli pri latkovom šenku a potužovali sa ostrou pálenkou. I Jano bol medzi nimi.  Občas hodil pohľad do vedľajšej miestnosti, kde sa točili tanečné páry v rezkom rytme cigánskej kapely. Prebehol aj po ostatných hosťoch, či neuvidí jemu blízku osobu. Zatiaľ ju nevidel. Nestála vonku medzi zvedavcami a nevkročila ani dovnútra. Popýtal krčmára o pohárik vínka. Bral si ho z pultu a v tom ho niekto štuchol do boku. Trhol sa a kvapky bieleho moku mu vyšpľachli na kabát.

-Prišla – počul za sebou známy hlas. To Mišo Stodola mu zvestoval príchod  Mišákovie gazdinej.

Jano pozrel po ňom, oprašujúc si kabát od vyliateho moku.

-Kto – pýtal sa.

-Viem koho vyzeráš. Mňa neoklameš. Pozri! Stojí pri dverách- ukážuc hlavou v tú stranu.

Jano pozrel smerom k vchodovým dverám. Trochu sa zahanbil, ale nepovedal ani slovko. Aj Katka  blúdila pohľadom po krčme, ako by niekoho hľadala. Zbadala ho. Tvár sa jej rozjasnila, oči zaiskrili šťastím a srdce zrýchlilo tep. Odvtedy ako prišiel Jano sa zmenila. Smutná tvár sa rozjasnila, vrásky  na čele sa zahladili,  oči zasvietili plamienkom radosti a do duše zavítal pokoj.

Muzikanti začali hrať valčík.

-Ber ju do kola – pokúšal Mišo. –Poď ideme spolu! Aj moja žena tam stojí vedľa. Poď – ťahal ho za rukáv.  Jano sa zdráhal no nakoniec sa dal nahovoriť.

„Čo sa bude skrývať pred ľuďmi. Aj tak to všetci vedia, že zalieta za ňou.“ Prebehlo mu mysľou. Šiel. Zastal pred ňou a požiadal ju o tanec. Okolostojaci pozerali na nich. Hanbila sa ich  všetečných pohľadov. Váhala.

-Nepatrí sa odmietnuť  – začula poznámku tety Palkovie. –Aj ja by ver šla, keby ma niekto pozval. Ale môj starý, ten radšej vysedáva pri mariáši. Len choď dievka moja, choď.-

Poslúchla hlas staršej ženy. Tancovali spolu tak, ako za dávnych čias, keď ju Jano vykrúcal až do samého rána.

Po polnoci sa nenápadne vytratili von. Pobrali sa na horný koniec k svojim domom. Zastali na priedomí Jonášovie chalúpky a zišli do dvora.  Objali sa a vášnivé bozky ich znovu zblížili, ako pred časom v mladosti. Osud ich znovu priviedol k sebe, hoc po veľa rokoch.

Na fašiangy bola svadba.  Skromná, nenápadná, bez veľa hostí. Len jej sestra s rodinou a deťmi zavítali do jej príbytku na svadobné pohostenie. A po roku sa na Jonášovie dvore ozval detský plač, ktorý rozveselil mladých manželov.

XXXIX

Prešlo veľa rokov. Život plynúci v okolí Štubňovnho prameňa pomaly utíchal, postupom času úplne zanikol a jeho kraj sa zmenil na nepoznanie. Tam kde niekedy pulzoval život hrdinov nášho rozprávania, kde žírne polia živili ubiedený ľud, dnes rastú mohutné stromy týčiace sa k modrastej, nebeskej oblohe a zelenú lúčinu zakryli  husté kroviská, cez ktoré aj lesná zver sa ledva preborí. I chalúpky stojace na úpätí strmého, lesného porastu načal zub času. Sklonili svoje drevené strechy k čiernej zemi a ostali po nich len zbúraniská pripomínajúce, že tu niekedy stáli a slúžili ich obyvateľom. Aj vodný mlyn na Bystrej riečke sa rozpadol a jeho prehnité trámy odplavili prívalové vody niekam do neznáma. Len malá osada, vzdialená na pol hodiny chôdze, v ktorej čas  postupne znižoval pôvodných obyvateľov, kde prírastoch švárnych mládencov a šumných dev bol mizivý naznačoval, že v oblasti, kde líšky dávajú dobrú noc, možno tráviť svoj dočasný pobyt na tejto zelenej planéte, ktorá sa nazýva naša matka-zem.

Márne by dnes hľadal náhodný pocestný murovanú studničku, aby ho  studená a čistá vodička osviežila v letných páľavách. Niet stopy po chýrnom Štubňovom prameni. Len malý potôčik tratiaci sa v hustej, nekosenej tráve by ho zaviedol k mohutnému bralu z pod ktorého vyviera malý prúd vody.  A rozpadnuté, zvetralé kamene roztrúsené vôkol tíško spomínajú na dávny čas, keď Štubňov prameň bol osviežením pre ľudí žijúcich v jeho blízkosti.

Dávno sú preč tie časy, keď život písal príbehy ľudí, ktoré boli naplnené láskou, šťastím, radosťou  i zlobou, smútkom a nenávisťou.

Keď niektoré životné osudy skončili so šťastím, niektoré zármutkom a iné ostali nedopovedané. Veľa generácií prežilo svoj vek pri tomto prameni, pokiaľ im čas doprial života v jeho blízkosti, až kým neprišla doba, že odišli v zabudnutie. Aj pamätníci sa už pominuli, ktorí by opísali dobu tú. Len prúd čistej pramenistej vody, pomaly tečúci z útrob veľkého brala svedčí, že niekedy tu stála murovaná studnička, ktorú starý Michal Štubňa roku Pána 1835 zhotovil a do tvrdého, kamenného železňáka  vysekal jej názov.

     A ja autor týchto poviedok, vybral som sa hľadať tento prameň, by  zdokumentoval som existenciu jeho a  uložil na biely papier príbehy spomienok, ktoré som zasluchol od predkov svojich a zanechal ich pre ďalšie generácie by vedeli, že v týchto miestach kedysi veľmi dávno, v lone  krásnej,  panenskej prírody,  osviežoval  ľud  tunajší studený a priezračný  Štubňov prameň.

Štubňov prameň

20.04.2022

XXXVI V ten deň, čo Janovi doniesol dedinský poštár list od Danky, zašiel za svojou gazdinou Katkou Mišákovie s rozhodnutím, že odíde z jej gazdovstva. Ráno zbalil svoj skromný batôžtek a odsťahoval sa do svojho domu, aby si pripravil všetko potrebné na odchod. O tri dni ho odviezol na voze kamarát do mesta na štáciu. Odtiaľ sa vybral vlakom do okresného [...]

Štubňov prameň

19.04.2022

XXXIII -Tak už nás je šesť- buchol Mišo Stodola do starého, dubového stola v zadymenej dedinskej krčme a začal na prstoch počítať všetkých, ktorí sa mali začiatkom leta vybrať do ďalekého sveta za robotou. -Ja, Martin Babic, Tomáš Repiský, Fero Malík, Mišo Porubeň a Ďuro Mišák. – -Aj Ďuro pôjde- spýtal sa Tomáš. -A doma zanechá mladú [...]

Štubňov prameň

18.04.2022

XXIX Amálka sa vracala od svojej sestry spokojnejšia. Keď všetko rozpovedala dostala od nej radu, aby nehľadela na nič a nikoho. Ak sama túži po šťastí a prekypuje láskou nech ju nedusí. Nech v pustí do svojho srdca toho, koho má rada. Je vdova a tým je slobodná. Nič jej nebráni v tom, aby dvor spravoval nový gazda, ktorý by upokojil i jej [...]

Poľsko, Ukrajina

ONLINE: Johnson: Ak by bol Putin žena, nebola by vojna

29.06.2022 05:55

Podľa britského premiéra Borisa Johnsona by vplyvné funkcie v každom štáte malo zastávať viac žien. O vojne na Ukrajine vyhlásil, že je "mačistická".

doprava, emisie, automobil

EÚ potvrdila klimatické ciele, klasické autá sa stanú dinosaurami

29.06.2022 05:20

Štáty Európskej únie sa dohodli na výraznom spoplatnení akýchkoľvek emisií skleníkových plynov z novopredávaných áut od roku 2035.

Mária Kolíková / Branislav Gröhling / Richard Sulík /

SaS robí ramená, z koalície ale neodíde, myslí si politológ Koziak

28.06.2022 22:12

Vládna kríza nie je až taká horúca, aby sa jej aktéri sami pripravili o moc, myslí si politológ Tomáš Koziak.

Ghislaine Maxwell Trial

Maxwellová dostala za účasť na sexuálnom zneužívaní dievčat 20 rokov

28.06.2022 21:22

Verdikt bol vyvrcholením procesu, v ktorom Maxwellová čelila obvineniam z napomáhania Epsteinovi pri zabezpečovaní maloletých dievčat bohatým klientom.

mada

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 77
Celková čítanosť: 63408x
Priemerná čítanosť článkov: 823x

Autor blogu

Kategórie