Založ si blog

Štubňov prameň

XXXVIII

Prišla jar.  Príroda začala ožívať, stromy sa dostávali do rozpuku, role obsiate oziminami zazelenali. Ruch na poliach ožil ľudskou vravou. Na  rozoraných  roliach robili sa jarné práce, by v jeseň  mohla  sa s nich zberať  hojná úroda.

Jano Laban zapriahol do voza dva koníky, ktoré kúpil na jarmoku v neďalekom meste, vyhodil na voz konský pluh,  železné brány a pobral sa na Jonášovie dvor. Mladý  Ferko, sluha u gazdinej, otvoril drevenú bránu a vítal rataja, ktorý sa mu sľúbil v nedeľu v dedinskej krčme. Z domu práve vyšla gazdiná.

-Pán Boh daj dobré ráno, gazdiná- pozdravil sa Jano.

-Dobré ráno – odvetila. Pristúpila bližšie a šeptom mu povedala.

-Aspoň budú mať dedinské baby o čom klebetiť, keď ťa v mojom dvore uvidia.-

-Nech si len klebetia. Mne je to jedno. Ani tebe to vadiť nemusí.  Potrebuješ pomoc? Potrebuješ! Keď ti pomôže iný, neprídem ja. Čo koho do toho.  Si vdova. Slobodná. –

-Pripravila som ti raňajky. Príď dovnútra. Určite si nejedol.-

-Nemusíš sa obťažovať. Vydržím.-

-Len príď. Už sú na stole. Čakám- a odišla do domu.

S Ferkom naložili na voz päť vriec  obilnej sadby a iné potrebné veci, aby sa mohli pobrať do poľa.

-Idem za gazdinou.  Ti prines obrok a vylož ho na voz!- Rozkázal sluhovi a zišiel do domu.

Gazdiná stála pri murovanom šporáku v pitvore. 

-Prejdi do chyži, …sadni si k stolu!- Otvorila dvere a ponúkla ho.

– Vezmi si. Dobrú chuť.- 

-Ďakujem.- Sadol si a pustil sa do jedenia.

-Obed prinesiem neskôr. Kým vyjdem na polia bude už hodne popoludní.-

-Nemusíš sa ponáhľať. Vydržíme.-

-Pribalím vám niečo do kapsy. Aj na občerstvenie.- Kapsu položila k Janovi na lavicu a odbehla do pitvora.

O chvíľku za ňou vyšiel i Jano. Stretol ju  práve keď sa vracala do chyži. Chcela sa prešmyknúť vedľa neho. Chytil ju za ruku a pritiahol k sebe. Pozrela po ňom. Pritlačil si ju na hruď. Usmiala sa. A obidve ruky mu položila na plecia.

-Uvidí nás sluha.-

-Nech uvidí.- Stisol ju v náručí  a pomaly púšťal z objatia. Vyšiel na dvor. Ferko už čakal pri voze. Nasadli naň a pobrali sa krížom cez dedinu, smerom  k Štubňovie lúkam až na  Pivarčovie laz. Tam zložili z voza pluh, ostatné veci a pustili sa do roboty.

Gazdiná doniesla obed,  keď  už mali skoro celú roľu obsiatu.

-Ešte zabrániť a ideme domov- zvestoval jej Jano. Domov prišli všetci spoločne.

-Ako sa ti odslúžim – pýtala sa gazdiná.

-Vyrovnáme sa neskôr – šibol do koní, žmurkol na ňu a s veselým úsmevom opúšťal Jonášovie dvor. Katka Mišákovie  sa s úľubou pozerala na nového rataja.

-Vo dvojici sa žije veselšie.- Zahundrala si popod nos a vstúpila do svojej chyžky.

– Tak mi to radila aj sestra. – A oddala sa svojej robote.

Odvtedy  jej Jano často chodieval vypomáhať. Až jej to bolo nepríjemné, lebo nikdy  nechcel za robotu plácu. Raz mu to aj povedala.

-Ty tu robíš, márniš čas na mojom gazdovstve a odo mňa si nikdy nevezmeš ani grajciar.-

– Keď si svoje obrobím, rád ti pomôžem. Aj tak nemám doma čo robiť. A peniaze nie sú všetko. Raz mi to vynahradíš.- Vždy ju odbil takýmito rečami.

Gazdiná sa len usmiala, milo na neho pozrela a s úsmevom ho vyprevadila z domu. I dedinčania si medzi sebou hovorili, že Jana často vídať na Mišákovie dvore.

-A čo?-  Zastala ich susedka Erka. -Ona je ešte mladá, potrebuje pomoc i muža. Nedivte sa. –

Ani sa nedivili. Vedeli, že sú si blízky už od detstva. Mohli byť dávno spolu, keby bol starý Jonáš tomu dovolil. Myslel si, že keď ju vydá do Mišákovho domu bude z nej široká gazdiná. Osud však zariadil ináč. Stará láska nehrdzavie. Ožíva. Takéto reči sa niesli dedinou, keď prišli do reči dvaja mladí  ľudia, ktorých city sa začínali verejne prejavovať.

Na Katarínu bola v dedinskej krčme muzika. Najprv vyhrávali cigáni pred ňou a keď sa zvečerilo prešli dnu  a vystúpili na malý stupienok v kúte miestnosti. Všetka mládež zišla za nimi i staré baby, čo vystávali okolo tanečného priestoru a na  drevenom, dedinskom moste. Niektorí mládenci stáli pri latkovom šenku a potužovali sa ostrou pálenkou. I Jano bol medzi nimi.  Občas hodil pohľad do vedľajšej miestnosti, kde sa točili tanečné páry v rezkom rytme cigánskej kapely. Prebehol aj po ostatných hosťoch, či neuvidí jemu blízku osobu. Zatiaľ ju nevidel. Nestála vonku medzi zvedavcami a nevkročila ani dovnútra. Popýtal krčmára o pohárik vínka. Bral si ho z pultu a v tom ho niekto štuchol do boku. Trhol sa a kvapky bieleho moku mu vyšpľachli na kabát.

-Prišla – počul za sebou známy hlas. To Mišo Stodola mu zvestoval príchod  Mišákovie gazdinej.

Jano pozrel po ňom, oprašujúc si kabát od vyliateho moku.

-Kto – pýtal sa.

-Viem koho vyzeráš. Mňa neoklameš. Pozri! Stojí pri dverách- ukážuc hlavou v tú stranu.

Jano pozrel smerom k vchodovým dverám. Trochu sa zahanbil, ale nepovedal ani slovko. Aj Katka  blúdila pohľadom po krčme, ako by niekoho hľadala. Zbadala ho. Tvár sa jej rozjasnila, oči zaiskrili šťastím a srdce zrýchlilo tep. Odvtedy ako prišiel Jano sa zmenila. Smutná tvár sa rozjasnila, vrásky  na čele sa zahladili,  oči zasvietili plamienkom radosti a do duše zavítal pokoj.

Muzikanti začali hrať valčík.

-Ber ju do kola – pokúšal Mišo. –Poď ideme spolu! Aj moja žena tam stojí vedľa. Poď – ťahal ho za rukáv.  Jano sa zdráhal no nakoniec sa dal nahovoriť.

„Čo sa bude skrývať pred ľuďmi. Aj tak to všetci vedia, že zalieta za ňou.“ Prebehlo mu mysľou. Šiel. Zastal pred ňou a požiadal ju o tanec. Okolostojaci pozerali na nich. Hanbila sa ich  všetečných pohľadov. Váhala.

-Nepatrí sa odmietnuť  – začula poznámku tety Palkovie. –Aj ja by ver šla, keby ma niekto pozval. Ale môj starý, ten radšej vysedáva pri mariáši. Len choď dievka moja, choď.-

Poslúchla hlas staršej ženy. Tancovali spolu tak, ako za dávnych čias, keď ju Jano vykrúcal až do samého rána.

Po polnoci sa nenápadne vytratili von. Pobrali sa na horný koniec k svojim domom. Zastali na priedomí Jonášovie chalúpky a zišli do dvora.  Objali sa a vášnivé bozky ich znovu zblížili, ako pred časom v mladosti. Osud ich znovu priviedol k sebe, hoc po veľa rokoch.

Na fašiangy bola svadba.  Skromná, nenápadná, bez veľa hostí. Len jej sestra s rodinou a deťmi zavítali do jej príbytku na svadobné pohostenie. A po roku sa na Jonášovie dvore ozval detský plač, ktorý rozveselil mladých manželov.

XXXIX

Prešlo veľa rokov. Život plynúci v okolí Štubňovnho prameňa pomaly utíchal, postupom času úplne zanikol a jeho kraj sa zmenil na nepoznanie. Tam kde niekedy pulzoval život hrdinov nášho rozprávania, kde žírne polia živili ubiedený ľud, dnes rastú mohutné stromy týčiace sa k modrastej, nebeskej oblohe a zelenú lúčinu zakryli  husté kroviská, cez ktoré aj lesná zver sa ledva preborí. I chalúpky stojace na úpätí strmého, lesného porastu načal zub času. Sklonili svoje drevené strechy k čiernej zemi a ostali po nich len zbúraniská pripomínajúce, že tu niekedy stáli a slúžili ich obyvateľom. Aj vodný mlyn na Bystrej riečke sa rozpadol a jeho prehnité trámy odplavili prívalové vody niekam do neznáma. Len malá osada, vzdialená na pol hodiny chôdze, v ktorej čas  postupne znižoval pôvodných obyvateľov, kde prírastoch švárnych mládencov a šumných dev bol mizivý naznačoval, že v oblasti, kde líšky dávajú dobrú noc, možno tráviť svoj dočasný pobyt na tejto zelenej planéte, ktorá sa nazýva naša matka-zem.

Márne by dnes hľadal náhodný pocestný murovanú studničku, aby ho  studená a čistá vodička osviežila v letných páľavách. Niet stopy po chýrnom Štubňovom prameni. Len malý potôčik tratiaci sa v hustej, nekosenej tráve by ho zaviedol k mohutnému bralu z pod ktorého vyviera malý prúd vody.  A rozpadnuté, zvetralé kamene roztrúsené vôkol tíško spomínajú na dávny čas, keď Štubňov prameň bol osviežením pre ľudí žijúcich v jeho blízkosti.

Dávno sú preč tie časy, keď život písal príbehy ľudí, ktoré boli naplnené láskou, šťastím, radosťou  i zlobou, smútkom a nenávisťou.

Keď niektoré životné osudy skončili so šťastím, niektoré zármutkom a iné ostali nedopovedané. Veľa generácií prežilo svoj vek pri tomto prameni, pokiaľ im čas doprial života v jeho blízkosti, až kým neprišla doba, že odišli v zabudnutie. Aj pamätníci sa už pominuli, ktorí by opísali dobu tú. Len prúd čistej pramenistej vody, pomaly tečúci z útrob veľkého brala svedčí, že niekedy tu stála murovaná studnička, ktorú starý Michal Štubňa roku Pána 1835 zhotovil a do tvrdého, kamenného železňáka  vysekal jej názov.

     A ja autor týchto poviedok, vybral som sa hľadať tento prameň, by  zdokumentoval som existenciu jeho a  uložil na biely papier príbehy spomienok, ktoré som zasluchol od predkov svojich a zanechal ich pre ďalšie generácie by vedeli, že v týchto miestach kedysi veľmi dávno, v lone  krásnej,  panenskej prírody,  osviežoval  ľud  tunajší studený a priezračný  Štubňov prameň.

Strieborná osada

29.07.2022

XII Na malú Striebornú osadu sadal večerný súmrak. V zadnej časti baníckeho stavania, cez úzku bránku, vyšla ženská postava, odetá v čiernom oblečení. Pobrala sa popri drevenej ohrade poľnou cestičkou, smerom k novým banským štôlňam. Chvíľku postála pri horskom prameni, ktorý vytekal spod mohutného brala a kamenným [...]

Strieborná osada

28.07.2022

VIII V pondelok ráno sa Judim dostavil na dvor banskej spoločnosti, kde ho privítal jej správca, Alfréd Bobal. -Tebe nemusím vysvetľovať a poúčať ťa, aké povinnosti ťa čakajú v tejto staronovej robote. To, čo si robil predtým, budeš aj teraz. Zájdi do stajne, zapriahni do voza a budeš voziť banskú guľatinu k novým [...]

Strieborná osada

27.07.2022

IV Bola tmavá noc. Po lesnej kľukatej ceste z Bardoňovho lesa vyšli na širokú planinu dvaja ozbrojení jazdci. – Musíme sa dostať na miesto skôr, ako spoza čiernych hôr vyjde mesiac.- Prehovoril jeden z nich. – Dajme sa do klusu,- podotkol druhý a bodol ostrohami svojho jazdeckého koňa do mierneho cvalu. Jazdci sa [...]

Rusko Navaľnyj úmrtie

Biskup na Veľký piatok prirovnal zaobchádzanie s Navaľným k osudu Ježiša

29.03.2024 15:17

„Skončil až v neľudskom gulagu v polárnom ľade," povedal. Zvyšok sveta uvidí "jeho posolstvo slobody" vo večnosti, povedal biskup.

Rural Emergency Hospitals

Slováci si skryli kódy pod klobúky a nadchli špičkových amerických technológov

29.03.2024 15:00

Organizácia Slovak PRO pomáha Slovákom uchytiť sa na americkom trhu. Kto má skvelé nápady, má šancu uspieť aj v silnej konkurencii v USA.

zalužnyj, syrskyj

Zelenskyj hovoril o polmilióne mobilizovaných. General Syrskyj: Potrebujeme výrazne menej vojakov

29.03.2024 14:16

Ukrajinská armáda bude musieť pre obranu pred ruskou inváziou mobilizovať menej vojakov, než sa pôvodne očakávalo.

Maďarsko polícia pobodanie péter baumann

Obeť a dvoch zranených si vyžiadal výbuchu v bytovke v Budapešti

29.03.2024 13:10

Evakuovať museli 50 ľudí.

mada

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 89
Celková čítanosť: 103007x
Priemerná čítanosť článkov: 1157x

Autor blogu

Kategórie