moje poviedky

( Úryvok z humoresky )

Ľudia to je paráda,

medveď sa nám prechádza,

po meste, po chodníku,

jak si ľudia tam žijú.

Medvedík čo prišiel z Hrádku,

vybral sa tak na prechádzku,

zašiel k fízlom na stanicu,

poobzerať si vrátnicu.

Policajti!  Čo robíte?

A či ešte tvrdo spíte?

Zachytila ho kamera

a bola to veľká sranda.

Na druhý krát prídem zas,

nachystajte oldomáš!

Zavolám aj kamarátov,

aj tých mojich pár sopliakov.

Keď oldomáš nebude,

tak kontajner pripravte.

Môžete ho zamrežovať,

moje deti zídu aj tak.

Vezmú z neho potravu,

budeme mať zábavu.

Darmo sa vy z nás smejete,

nám cez rozum neprejdete.

Tak sa stalo. Zase prišli.

Medveď, matka, aj sopliaci.

Mladíci sa pretlačili,

skoro mrežu vypáčili.

Do kontajnera skočili

a z neho hneď vyberali.

Podávali cez mreže,

to čo našli k obžive.

Vôkol bordel narobili,

z kontajnera vyhodili,

čo sa zožrať nedalo,

by tam nezavadzalo.

Ráno prišiel gazda pán,

pri kontajneri zastal.

Neveril vlastným očiam,

jak sa medveď dnu dostal.

Zamrmlal si náš medveď.

Tu som ja pán! Nie človek.

Aby všetci vedeli,

že je medveď chránený.

————

Spovedal sa jeden pán,

párky v piatok požíval.

Páter mu odpovedal.

Žiadny hriech si nespáchal.

Párky mäsko nemajú,

len múku a tú vodu,

trochu farby do nich dajú,

jak pochúťku predávajú.

By mali malé náklady,

zaslepili ľudom oči,

nakŕmili hladné hrdlá

a sypali sa tak eurá.

————-

A ten náš chlebík voňavý,

ktorý piekli naše babky,

neupečie pekár žiadny,

keď bude mať štyri školy.

Pripravili si nádobu,

dali tam múku, soľ, vodu,

pridali droždie, zákvasu,

vymiesili to na masu.

Cesto pekne vykvasilo,

v teplúčku sa uschovalo,

vykúrili riadne pec.

Už sa môže chlebík piecť!

Babky školy nemali

a chlieb piekli výborný,

núkali ním každého,

aj kráľa vznešeného.

Pečme taký chlieb aj dnes

budeme ho s chuťou jesť,

nedáme ho do odpadu,

nespravíme sebe škodu.

mada – J.M.