moje poviedky

IV Bola tmavá, jesenná, septembrová noc. Od čiernych hôr Bieleho kameňa sa odlepila silueta tmavej postavy. Prešla hlbokou roklinou, vyšplhala sa na hrebeň Dlhých lúk, aby pokračovala ďalej po ich vrcholoch až k hustej bukovej hore Šoproň. Postava mala na sebe prehodený dlhý plášť, na pleciach upnutý ruksak, hlavu pokrytú […]

II Keď bol Janko Seman ešte mladý rád sa potuloval po bukových hájoch, pozerajúc na lesnú zver a kochajúc sa pohľadom na statné jelene, ktoré pyšne dvíhali svoje nádherné parohaté hlavy, počas studených jesenných večerov. Jeho otec, náruživý poľovník ho často bral na posiedku a priúčal poľovnému životu. Bol usilovný a všestranne sa zaujímal […]

I Zvečerilo sa. Na starého Ďurikovom dvore vrzli vráta. Od nich sa odlepila tmavá mužská postava, zamierila hore záhumním popri ostredkoch. Preskočila starý latkový plot cintorína, prejdúc medzi hrobmi , vyšla na opačnej strane na cestu Pod chodníkmi. Predierala sa Brezinkou a zastala na jej konci pod Žliebkom. Skočila do […]

Zlaté mesto Ťahajú koníky, vozíky ťahajú, z ďalekého sveta ľudí privážajú Z pod vozových plachiet hlavy vykúkajú, či sú už v krajine, do ktorej putujú. Kamenná cestička, horami sa vinie, popri nej potôčik veselo žblnkoce, vôkol samá hora i vysoké kopce, aj bralá mohutné, rokliny a stráne. Slyšali pozvanie, panovníka, kráľa, rozhodli sa prísť […]

V V jeden večer pozval starý mlynár svojho najmladšieho syna Rudka na reč k horskému prameňu neďaleko ich záhrady. Čistá, horská, pramenistá vodička, tečúca dreveným žliabkom, padala do kamennej studničky. Rozbíjala sa na jej stenách, vytvárala na povrchu jemné bublinky, ktoré pomaly vtekali do zurčiaceho potôčika prichádzajúceho […]

IV Na druhý deň po svätojánskej noci bola nedeľa. O pol desiatej sa rozozvučali zvony na katolíckej veži. Ich hlahol niesol sa širokou dolinou, v ktorej bola učupená malá dedinka. Ľudia sviatočne oblečení poberali sa do kostola. Starší chlapi mali na sebe zrebné košele a na krku hanstuch. Cez plecia prehodené vyšívané širice, […]

III Horárova dcéra Alžbetka netrpezlivo čakala na svojho milého a bola celá nesvoja, keď sa večer nedostavil včas k latkovému plotu ich panskej záhrady. Tá sa rozprestierala od malého potôčika až po strmé svahovité lúky v Sadoch a siahala do polovice vysokého kopca Hrb. Dočkala sa ho. Dnes večer mali spolu prežiť krásny zážitok pri pálení […]

II Mlynár Juraj Lehotský stál nad mlynicou a opravoval hať, ktorou preteká voda z blízkeho potoka, padá na veľké koleso a ženie mlynské kamene i celé súkolie mlyna. Do neho vozia dedinčania svoju úrodu, aby po zomletí mohli z nej napiecť peceň voňavého chlebíka. Pred mlynicou už stály dva vozy a netrpezlivý […]

Ú v o d Okrajom čierneho pohoria v údolí pod vysokým vrchom, v tvare pretiahlej elipsy, leží pod horami učupená malá dedinka. Rozprestiera sa smerom od severu na juh, z časti na rovine i návrší, po oboch stranách malého potoka. Doň sa vlieva druhý potok, s ústim v jej strede, obohacujúc vodou prvý. Pri […]

Slovensko moje Vychodí slniečko z poza tmavej hory, rozsvieti krajinu, celá sa rozžiari, svoj lúč hodí dolu, do malej doliny i na šíre lány tej dolniackej zemi. V zelenom hájičku slávik pieseň spieva, kukulienka v lese rôčky nám počíta. A tie strmé stráne kvetmi porastené, skláňajú sa nadol k priezračnej bystrine. K oblohe sa týčia tatranské […]