XXXI Čas plynul. Koleso dejín sa rýchlo točilo vpred. Vo víre života diali sa udalosti naplnené šťastím i smútkom obyčajných ľudí. Do tohto víru zasiahla hrozná zvesť. Vojna. Rozozvučali sa zvony na kostolných vežiach, vyvesili čierne zástavy. Zavraždili arcivojvodu Františka Ferdinanda, následníka trónu. Bola vyhlásená mobilizácia. Dedinčania ju prijali […]

XXVIII „Ondrej Račko je richtárom.“ Hneď sa to roznieslo po dedine, len čo sa prísažní rozišli do svojich domov. Zvolili ho, ako nástupcu po svojom otcovi, ktorý už skoro vyše roka polihuje v posteli. A v poslednom čase už z nej ani nevstáva, tak ho položila zákerná choroba. Richtárske žezlo ostalo v dome. Priala si to aj Ondrejova mať, ale […]

XXVI Slabo žblnkotajúci, mútny, dedinský potôčik, rozdeľoval túto dedinu na dve časti. Domy a chatrče postavené proti jeho prúdu na ľavej strane, nazývali dedinčania Za potokom. Pri škole sa menší potôčik, prameniaci niekde pod Kalnými horami vlieval do väčšieho dedinského. Ten sa pod kostolom stáčal a pokračoval súbežne so svojim prítokom až […]

XXIII Z hlavnej hradskej k dedine prihrkotal parádny koč. Na dvierkach nemal žiaden erb a ľudia ani nevideli dovnútra, lebo okienka boli zastreté tmavým súknom. Koč zastal na krížnych cestách. Vystúpil z neho starší pán a prišiel ku skupine dedinčanov, ktorí spolu debatovali. -Prosím vás- oslovil ich. – Kde tu býva richtár?- -Tam- […]

XX Sená pominuli. Žatva bola v plnom prúde. Zlaté obilie sa zvážalo do stodôl, stohovalo, vymetali truhlice, aby bolo kde uskladniť nové. Chlapi chystali cepy, by z tučných, plných klasov, vymlátili životadarné zrnká pre chlieb každodenný. Aj ženci z dolniakov sa vrátili. Gazdovia im na vozoch vrchovato naložených doviezli odmenu za robotu, […]

XVIII Na cintoríne, v pravo od drevenej vchodovej brány, za kostenicou, pochovali telo Miša Koreňa. Na pohrebe sa zišla skoro celá dedina. I z okolia gazdovia, čo dávali svoje ovce do paše, sa prišli rozlúčiť s dobrým bačom. Po pohrebe sa jeho syn Martin i s valachmi, pobral, hrboľatou, lesnou cestou na Búdy. Smutní a skormútení, sadli si za […]

XVI Martin sa stretával s mladou dievčinou. Často vychádzala za ním na pasienky a pomaly sa priúčala i ľahším pesničkám. A keď on zachádzal na druhú stranu so svojim stádom, sedela na lavičke pred domom a skoro celý deň nôtila. Sestra ju počúvala i smiala sa na nej, ako sa hnevá, keď zatiahne falošný tón. No nič ju neodradilo. […]

XIV Z vyšného konca dediny, viedla hrboľatá, kamenná, lesná cesta cez hustú jedľovú horu, na vzdialené polia siahajúce až po okraj dedinského chotára. Na rázcestí, pred horskou bystrinou sa od nej oddeľovala užšia cestička stáčajúca sa vpravo. Obchádzala poľnú studničku a strácala sa v malom briežku kopcovitého terénu, na pasienky […]

XII Za dlhým dubovým stolom v dedinskej krčme, sedelo niekoľko mládencov, s veľkým záujmom a napätím počúvali Ďura Debnára. -Ako som prišiel cez horu, na okraj Židovej lúky, vidím v neďalekom kroví ženu oblečenú v bielych háboch Mala rozpustené vlasy a niečo spevavo hovorila. Nič som nerozumel. Vietor a šum hory mi […]

IX Katarínska muzika bola poznačená udalosťou okolo zmiznutia Bohušovie dievky. Aj keď ju niektorí nemali rady, jej osud však každého zarmútil. Po prvý raz zavítal do krčmy aj Ondrej. Kapela veselo vyhrávala. Zasadol si za dubový stôl k mládencom, čo práve netancovali. -Na zdravie, Ondrej!- Zdvihol pohár Števo Mišák. -Hlavu hore. […]