moje poviedky

XII Za dlhým dubovým stolom v dedinskej krčme, sedelo niekoľko mládencov, s veľkým záujmom a napätím počúvali Ďura Debnára. -Ako som prišiel cez horu, na okraj Židovej lúky, vidím v neďalekom kroví ženu oblečenú v bielych háboch Mala rozpustené vlasy a niečo spevavo hovorila. Nič som nerozumel. Vietor a šum hory mi […]

IX Katarínska muzika bola poznačená udalosťou okolo zmiznutia Bohušovie dievky. Aj keď ju niektorí nemali rady, jej osud však každého zarmútil. Po prvý raz zavítal do krčmy aj Ondrej. Kapela veselo vyhrávala. Zasadol si za dubový stôl k mládencom, čo práve netancovali. -Na zdravie, Ondrej!- Zdvihol pohár Števo Mišák. -Hlavu hore. […]

VII -Tak čo, Ondrej – tľapol Ondreja po pleci Kasnár.- Kedy bude rozlúčka so slobodou? Hádam sa s nami rozlúčiš?- -Bude – zašomral Ondrej. –Bude. – -Pripravíme ti takú rozlúčku, akú dedina ešte nezažila. Veď sa bude ženiť prvý mládenec v dedine. Richtárov syn- pokračoval. -Nerád sa lúčim. Ale ja aj tak medzi vás prídem.- -Ak ti to Zuza […]

V Na úbočí strmého briežku nad dedinou, stojí malý zrubový domček. Pred ním, dreveným plotom ohradená záhradka. Ponad, až po vrchol, sa ťahá hustý brezový háj. Na ľavo od domčeka drevená maštaľ a za ňou zariadenie na pripúšťanie dobytka. Domček dala postaviť obec pre dedinského pastiera, ktorý mal na starosti i dvoch obecných býkov. Tie sa […]

III Pevné, dubové, krčmové dvere sa roztvorili dokorán. Zjavila sa v nich mohutná postava obecného richtára Ďura Račku. Všetci prísediaci razom stíchli a pozerali na neho. Rozhliadol sa po krčme. Uprel svoj zrak na skupinu mládencov usalašených pri stolíku, vedľa latkového šenku. Zavrel dvere a prešiel krížom cez krčmu do […]

alebo Príbehy obyčajných ľudí. Mená, názvy a príbehy spomenuté v tomto rozpávaní sú vymyslené. Ich prípadná podobnosť so skutočnosťou, môže byť iba náhodná. Predslov Jak zabudnúť by mohol na vás, tie pahorky a vršky malebné, tie grúne a dolinky úchvatné, tie zátišia a háje tajomné, tie chalúpky k zemi čupené, tie bystrinky mútne […]

( Úryvok z humoresky ) Ľudia to je paráda, medveď sa nám prechádza, po meste, po chodníku, jak si ľudia tam žijú. Medvedík čo prišiel z Hrádku, vybral sa tak na prechádzku, zašiel k fízlom na stanicu, poobzerať si vrátnicu. Policajti! Čo robíte? A či ešte tvrdo spíte? Zachytila ho kamera a bola to veľká sranda. Na druhý krát prídem zas, […]

(Humoreska) Hory tmavé, hory čierne, aj diaľavy nekonečné, tam dedinka, tu mestečko, je naše rodné Slovensko. Učila nás naša mať, po slovensky rozprávať. Dcérka moja, aj syn môj, po slovensky vždy hovor! A keď sa aj naučíš, cudziu reč. Tým nezhrešíš. Používaj ju len vtedy, by ti cudzí rozumeli. Nespájaj ju s rodnou rečou, tou, slovenskou, […]

VIII Samek sa ocitol pred bránami väznice uvedomiac si, že je slobodný. Prvé čo ho napadlo bolo, vydať sa smerom k svojmu domovu. Na konci ulice zbadal stáť pri bicykli staršieho drotára s nošou na chrbte. Pobral sa k nemu. Pomyslel si, že ten mu najskôr poradí, ako sa dostať čo najbližšie k svojmu rodisku. […]

VI Starého Sameka Jakubovie viedli dlhými, tmavými chodbami a trojitým úzkym schodišťom do podzemných ciel. Vtedy mal na mysli len jedno. Bol to krutý omyl a z týchto podzemných kobiek sa už nikdy živý nedostane. Ani nepočítal koľkokrát sa pred ním odomykali ťažké kovové dvere, aby po ich prejdení opäť zahrmotala hrubá reťaz a cvakla mohutná zámka. Na […]