moje poviedky

XXXII -Ste voľná.- Oznámil Fridrich Hock svojej zajatkyni keď na druhý deň prišiel nečakane do jej komnaty. Ilonka prekvapene pozrúc na neho nechcela uveriť, že by jej daroval slobodu. Veď ešte pred bálom ju nútil do manželského zväzku s ním. Na perách jej zaihral šťastný úsmev hoc veľmi neverila, že tieto slová aj dodrží. Fridrich podišiel […]

XXXI -Milostivá slečna,- oslovila Ilonku staršia žena keď vstúpila do jej komnaty nesúc na rukách pestrofarebné hodvábne šaty a pokračovala, – náš pán vás prosí, aby ste si vyskúšala tieto nádherné šaty.- Ilonka prekvapená stála uprostred komnaty pozerajúc na ženu, ktorú predtým ešte nevidela. -Načo mi budú prepychové šaty, keď okrem tejto […]

XXVIII Ráno, ledva že Ilonka vstala z posteli začula odomykať dvere vo vedľajšej komnate. Prešla do nej a kľučiarka už kládla na stôl raňajky. Nebolo zvykom, že by ich tak včasne priniesla. -Dnes som prišla skoro, lebo idem dolu do dediny k svojej sestre- ospravedlňovala svoj skorý príchod. -Doniesla som vám trošku viac ak by som sa nevrátila na čas.- Ilonka […]

XXV Na vysokom, skalnatom vrchu, nazývanom Havranie bralo, vypínalo sa mohutné, zámocké stavanie obklopené hrubými, kamennými múrmi. Pán Raberského zámku, veľmož Fridrich Hock bol majiteľom rozsiahlych majetkov v Uhorskej nížine. Tie sa rozprestierali na západe po úpätie Norických Álp a siahali až k veľkej Dunajskej rieke. Veľmož Hock sa oženil veľmi […]

XXIII Radostné to bolo zvítanie, keď sa Agáta Théryčka stretla so svojim milým. Hoci Juraj Barczi bol nešťastný, že sa jeho poddaní vypomstili na grófke zo susedného panstva, že pre zlé zaobchádzanie s nimi musela trpieť jeho láska, Agáta ho svojou nežnosťou a láskavosťou upokojila. Pomaly aj Juraj prichádzal na to, že svojim konaním len […]

XVII -Páni!- Oslovil slávne zhromaždenie Ignác Višnický – Musíme sa všetci spoločne rozhodnúť, či necháme tú sedliacku zberbu šafáriť po celom našom kraji, alebo im v tom zabránime. Keď vrchnosti nemajú záujem pochytať zbojníkov, musíme si poradiť sami. A preto navrhujem.- V spoločenskej sieni hlavného slúžneho ostal šum. -A preto […]

XIV Na kráľovskom dvore bolo rušno. Správa, že kráľovský konvoj prevážajúci zlaté peniaze prepadli zbojníci veľmi rozhnevala kráľa i jeho radcov. Vojenský generáli zhromažďovali vojsko, aby zlapali zbojníkov a postavili ich pred súd. Ozbíjané peniaze sa musia dostať do kráľovskej pokladnice. Netrvalo dlho a z veľkého kráľovského mesta sa rozvinulo vojsko smerom […]

IX Slnko už stálo vysoko nad obzorom keď sa Ilonka prebrala zo spánku. Nazrela oknom na hradné nádvorie a pozrela vozvyš na jasnú, blankytne modrú, nebeskú oblohu. Nádvorie bolo pusté, len niekde v zadnej časti Balašovského hradu bolo počuť ľudské hlasy. Prešla do vedľajšej miestnosti, kde sa predtým rozišla so svojim únoscom. Bola prázdna. […]

VI Od veľkomesta z Dolnej zemi, uháňa hrdý panský koč s erbom grófa Nyáryho. V ňom sedí sám gróf so svojou mladou ženou. Veselo sa bavia a občas pozerajú na široké, rovné lány, posiate zlatožltými klasmi dozrievajúcej pšenice. Štvorzáprah bielych vraníkov uháňa k vzdialeným, modrajúcim horám, vedľa ktorých na vysočiznom brale majestátne sa týči […]

III Hlbokou dolinou, tiahnucou sa od Trojrohého hradu smerom k horniackym krajom, hadila sa úzka, kamenistá, lesná cesta. Po nej uháňal parádny panský kočiar, ťahaný štvorzáprahom hnedých vraníkov. Pred ním smelo klusali štyria jazdci, odetí v panských mundúroch, ktorí ho sprevádzali. V kočiari sedel driemajúci gróf Juraj […]